Další ze série článků s úspěšnými Češkami/Slovenkami, co se odstěhovaly do Itálie. Dneska si budeme povídat se sympatickou Tímeou, která si vždy přála odjet do zahraničí, i přes nevoli rodičů.
Nejen, že se jí to nakonec podařilo, ale také se postavila úplně na vlastní nohy a založila si na severu Itálie vlastní cestovní kancelář 😉 .
Jak se jmenuješ a odkud pocházíš?
Ahojte. Volám sa Tímea Droždiaková, mám 34 rokov a pochádzam z malého mestečka na východnom Slovensku, z Rožňavy.
Co jsi dělala v ČR/SK než si se odstěhovala do Itálie?
Do zahraničia som odišla v podstate hneď po vysokej škole, takže veľa som toho na Slovensku nestihla 😊. Od detstva ma bavilo cestovanie a už počas štúdii mi bolo jasné, že na Slovensku neostanem. Preto som v lete chodila na “zárobok” do Nemecka a Rakúska. Veľmi mi to pomohlo v zdokonaľovaní mojej školskej nemčiny, ku ktorej som mala úžasný vzťah aj vďaka mojej skvelej učiteľke nemčiny ešte zo základnej školy (týmto pozdravujem pani učiteľku Oravcovú).
Kde v Itálii bydlíš?
Bývam na Severe, v prekrásnych talianskych Alpách. Začínala som úplne na severe, na rakúskych hraniciach a postupne som sa presúvala do “civilizácie”. Alto Adige som si prešla od Reschenu, cez Merano do Kalternu a potom naspäť do Bolzana, v ktorom žijem už niekoľko rokov.
Proč si se rozhodla odejít do Itálie?
Ja som do Talianska vlastne vôbec ísť nechcela 😊. Bol to tak trochu nápad mojej maminy, ktorá sa nedokázala zmieriť s tým, že jej jediné dieťa sa chce odsťahovať z domu. Po strednej škole sa veľa mojich kamarátov rozutekalo po svete, hlavne do Anglicka, a ja som chcela ísť s nimi. Túžila som žiť v Londýne alebo v nejakom inom veľkom meste. Dôležité bolo, aby tam každý každého nepoznal 😊. Moja mama ale trvala na vysokej škole a tak sme uzavreli dohodu, že “vyštudujem” a potom si môžem robiť, čo uznám za vhodné. Lenže za 5 rokov sa toho veľa zmenilo, staré kamarátstva “vybledli” a zrazu nebolo za kým vycestovať. Tak som začala hľadať alternatívy. A mojej mamine tak spontánne napadlo, že veď jej kamoška má dcéru v Alpách, veľmi si to chváli a je to predsa len bližšie a autom ľahko dostupné. Tak som si na internete vyhľadala nejaké hoteli a poslala životopis. Z jedného sa mi ešte v ten deň ozvali, na druhý deň som spravila pohovor cez telefón a o 2 dni som už bola na ceste do Talianska.
Co v Itálii děláš?
Začala som, asi ako drvivá väčšina Slovákov, v hoteliérstve. Kvôli pracovnému času som sa ale po 3 rokoch dala na predavačku (známe obchody s oblečením ale práca ma vôbec nebavila) a popri práci som chodila po večeroch na rôzne kurzy (účtovníctvo, nemčina, taliančina a dokonca som ostala rok aj doma a urobila som si školu pre sekretárky). Získala som jazykové certifikáty a dostala som sa do kancelárie. Na začiatku som z toho bola nadšená ale časom mi začal chýbať priamy kontakt s ľuďmi a obmedzená možnosť cestovania. Tak som vytiahla môj starý študentský sen o vlastnej cestovnej kancelárii “zo šuflíka” a založila moju cestovku Slow IT agency, ktorá je zameraná výlučne na Taliansko. Momentálne chystám zážitkové pobyty pre gurmánov, milovníkov módy a historických nadšencov, ktoré chcem rozbehnúť na Vianoce.
Co bylo pro tebe ze začátku nejtěžší?
Určite kultúrne rozdiely a pocit osamelosti. Vycestovala som sem úplne sama a nemala som nikoho, na koho sa obrátiť v prípade núdze. Nikdy som sama nikde nebola a zrazu som musela riešiť v cudzom jazyku veci, ktoré som nikdy neriešila ani len na Slovensku. Neraz som mala chuť pobaliť sa a utekať naspäť domov ale hrdosť mi to nedovolovala. Moja mama totižto, keď som sa balila do Talianska, môjmu otcovi zahlásila: “Ale veď ju nechaj! Dôjde po hranice a odtiaľ nám zavolá, aby sme si ju po ňu prišli.” Paradoxom bolo, že keby to nebola povedala, naozaj by som bola zavolala 😊.
Jak si na tom byla s italštinou než si se tam přestěhovala?
Po taliansky som na začiatku vôbec nevedela ale na šťastie som taliančinu ani nepotrebovala. V Alpách sa dohovoríte úplne bez problémov aj po nemecky a v podstate v hoteloch toho viac ani nevyžadujú. Ale jazyky ma vždy bavili a našťastie sa na mňa vždy “lepili” kozmickou rýchlosťou, takže som sa ju naučila pomerne rýchlo viac menej z televízie a pri práci.
Co tě ze začátku nejvíce příjemně překvapilo a co ti naopak vadilo?
Najviac ma šokoval obrovský mentálny rozdiel medzi severom a juhom. Sú to dva úplne rozlišné svety.
Zažila si nějaké jazykové/kulturní nedorozumění?
Kultúrnych nedorozumení som zažila neúrekom 😊. Ale na jednu príhodu spomínam dodnes ešte veľmi rada.
S kamarátkou Martou (ktorá to už medzičasom vzdala a vrátila sa na Slovensko) sme každý pondelok (spravidla deň, v ktorý sme mi cudzinci na hoteloch mávali voľno) chodili do jednej reštauráce pri Merane na večeru. Robili tam skvelú pizzu a my sme si po nej dávali k dezertu Latté machiatto. To by na Slovensku síce nebolo nič čudné, ale Taliani si na svoju kávovú kultúru dosť potrpia. Po niekoľkých týždňoch, dobehne za nami čašníčka (mimochodom tiež Slovenka) celá rozhorčená, že: “Preboha baby, už s tým prestaňte! Náš barman sa má pýtal, že akí blbci sem chodia každý pondelok na večeru a objednávajú si latté macchiato o 8 večer 😊. To vám ešte nikto nepovedal, že to sa pije len na raňajky a od obeda sú kávy s mliekom v Taliansku tabu?” To bolo asi naposledy, čo som pila latté macchiato 😊.
Jakou největší krizi jsi tam zažila a jak ses k tomu postavila?
Veľké krízy som v podstate nikdy nemala. Ale vďaka mojej prvej slovenskej kolegyni Miške som sa naučila skvelú lekciu: v zahraničí si dávajte veľký pozor na krajanov. Závisť nepozná hranice a ak si myslíte, že niekto je váš priateľ len preto, že hovoríte rovnakým materinským jazykom, veľmi sa mýlite. Miške ale za skvelú lekciu, vďaka ktorej som naučila brať veľa vecí s nadhľadom, veľmi ďakujem a prajem veľa úspechov v živote.
Co ti nejvíce chybí z ČR/SK?
V podstate nič. Za 10 rokov som si na život v Taliansku a medzi Talianmi dosť zvykla. Na začiatku mi chýbali slovenské knedle a halušky, ktoré som na Slovensku pred tým nikdy veľmi nemusela 😊. Asi pred 2 rokmi nám ale v Merane pribudol skvelý malý slovenský obchodík, takže kríza je zažehnaná.
Je něco, s čím se dodnes v IT nemůžeš vyrovnat? (např. nějaký zvyk, tradice, lidé apod.)
Život v Taliansku ma naučil tolerovať rôzne kultúry, zvyky a hlavne ľudí, takže som sa zo všetkým dosť rýchlo vyrovnala. Veci beriem s nadhľadom a nad mnohými vecami sa už ani nepozastavujem. Ťažko som si však zvykala na kultúrne rozdiely medzi priateľskými Talianmi a chladnými “Tirolákmi”. Dodnes mi prídu ako 2 úplne odlišné svety, ktoré musíte brať dosť s nadhľadom.
Jaké máš plány do budoucna?
Veľa cestovať, ukazovať mojim klientom krásy Talianska, priblížiť im pravú taliansku kultúru a zbierať inšpirácie, ktoré môžem premeniť na skvelé zážitky pre mojich hostí.
Založila jsi v IT rodinu? (nebo se tam s rodinou odstěhovala?) Jak to oni zvládají?
Rodinu ešte zatiaľ nemám ale s mojim priateľom Antoniom žijeme spolu už niekoľko rokov. Moja rodina ostala na Slovensku a moja mama to nezvláda zrovna najlepšie. Preto sa snažím chodiť na Slovensko tak často, ako sa len dá.
Jaké italské jídlo je tvoje oblíbené?
Taliansko je kulinársky veľmi rôznorodá krajina a obľúbené jedlo v podstate ani nemám. Na talianskej kuchyni milujem asi všetko, čomu svedčí aj mojich 10 kíl navyše, ktoré som za posledné roky pribrala.
Milujem talianske syry, prosciutto crudo, speck, ryby a samozrejme pizzu. Na tú som ale dosť prieberčivá: dobrá pizza musí byť upečená v peci na drevo a podľa dobrej talianskej tradície nesmie mať na sebe viac ako 3 ingrediencie.
Co by si doporučila navštívit českým turistům ve tvé lokalitě?
Talianske Alpy sú prekrásne a vhodné na akýkoľvek druh športu. Môžete ich navštíviť počas ktoréhokoľvek ročného obdobia a rozhodne si prídete na svoje. Mojou srdcovkou sú však romantické mestečko Verona a najväčšie talianske jazero – Lago di Garda, na ktorom trávim veľa voľného času. Je to skvelé miesto na romantické výlety, rodinné pobyty s množstvom atrakcií pre najmenšich a na svoje si prídu aj gurmáni a milovníci vína.
Co by si poradila ostatním, co by si přáli takhle vycestovat?
Obrňte sa trpezlivosťou, pevnou vôlou a nečakajte, že vám úspech spadne do lona. Nebojte sa vyskúšať niečo nové a nikdy sa nevzdávajte.
Jak by si popsala postavení ženy v italské společnosti?
Postavenie žien v Taliansku sa opisuje podľa mňa dosť ťažko 😊. Na severe priveľa emancipácie a na juhu priveľa podriadenosti. V Taliansku sa ide z extrému do extrému., zlatá stredná cesta je pre Talianov jednoducho nezáživná😊.
Jak se cítíš v Itálii jako cizinka? Měla jsi někdy s něčím problémy? Je něco, co tě v Itálii nejvíce nadchlo a už by sis život bez toho v ČR nedokázala představit (nebo by ti to jednouduše chybělo)?
Na severe vám dávajú dosť tvrdo na javo, že ste len cudzinec. Po rokoch to ale už tak tragicky nevnímam. Kamarátsva a obchodné vzťahy nadväzujem viac na juhu, kde málo ľudí rieši, či ste Talian alebo Slovák. Pohostinní sú ku všetkým, bez rozdielu na národnú príslušnosť.
Na Slovensku by mi určite chýbala pravá talianska amicizia a skvelé jedlo. Ale uvítala by som menej chaosu a improvizácie 😊.
Za rozhovor Tímee moc děkuji a budu se těšit na další odvážnou ženu, co se nebála a vyjela si za svým italským snem 😉
